Následkom spontánnej zmeny plánu som bol rok na ceste s jednou batožinou v ktorej samozrejme zimné veci chýbali. Po krásnom lete prišla rýchla jeseň a príchod zimy bol cítiť vo vzduchu. Tešil som sa na slnkom zaliatu Andalúziu opúštajúc mesto s 30 cm snehovou pokrývkou.
Odišiel som nakoniec sám, Hanka musela zostať dlhšie a nemohla ísť so mnou. Máme byť spolu cez vianočné sviatky a neskôr sa spolu vrátiť do Švédska.
Mal som letenku z Malagy do Bratislavy na trinásteho decembra a chcel stráviť vianoce po štyroch rokoch doma. Taký bol plán.
Znelo to moc dobre na to, aby to tak mohlo dopadnúť.
November v južnom Španielsku bol príjemný, v zimnom slnku práce prebiehali rýchlejšie než sme plánovali. Počas toho, ako sme opravovali plachetnicu, Luka niekoľko krát otvoril debatu vetou
" poď so mnou na loď " (pracovať na more)
- na čo bola moja blesková odpoveď
" do Emirátov nejdem a vôbec mám byť na vianoce doma"
Lenže vysvetlujte druhému takému, čo si nepamätá, kedy bol naposledy na vianoce doma, že vám na tom záleží, aby ste tam bol, lebo už to všetci vedia a naplánoval som si podľa toho voľno.
Okrem toho mám komplikovaný vzťah s Arabskými Emirátmi, veľakrát som nevychádzal z údivu ako funguje táto podivná federácia siedmich sultanátov. Neviem, či je to moje zvláštne štastie, no každý jeden kontrakt, ktorý som tam robil bol ťažký, už len kôli nezmyselnej byrokracii a nariadeniam. Často zdánlivo banálny problém nemá riešenie a človek potom upadá do tažkého stavu frustrácie.
Takže sa mi naozaj ani len nechcelo premýšlať nad takouto alternatívou strávenia sviatkov.
Dva týždne pred mojím odletom na Slovensko, zazvonil telefón. Luku prehovárali z naloďovacieho oddelenia, aby nalodil okamžite, lebo kapitán, ktorý je na lodi má diabetes a dochadzajú mu lieky. Čo je samozrejme dosť dobrý dôvod na vylodenie, ak by ten kapitán nevedel, že mal byť na lodi 8 týždňov a po šiestich už nemá lieky.
Luka súhlasil pod podmienkou, že mu dajú dobrého chiefa (mal smolu na neskúsených ľudí, ktorých nemohol nechať na mostíku samotných, kôli čomu spával veľmi málo).
Povedal, že jedného takého má a je voľný. A oni súhlasili.
Zložil telefón a hovorí
" no vidíš ako som ti to vybavil! " nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať.
hovorím
" nemôžem ísť, idem na Slovensko. Hanka by sa so mnou rozišla, ak teraz ešte pôjdem na loď. "
" čoby sa rozišla, prosím ťa, bude ešte rada! aj tak si plánoval ísť na loď po novom roku, išiel by si minimálne na 4 mesiace, takto budeme spolu na lodi, urobíme si to podľa seba, bude to pohoda, v polovičke januára si naspäť a ešte mi Hanka poďakuje."
kedže som naďalej krútil nesúhlasne hlavou, povedal
" dobre, volám im naspäť, že chceš pridať "
pýtal takú dennú mzdu, bol som presvedčený, že ju nebudú akceptovať, no oni potrebovali dostať na loď jeho a tak súhlasili.
Neveriaco som sedel rozmýšlajúc ako toto vysvetlím Hanke. Zostal som v tom zrazu namočený po uši.
Naloďovať sme mali na druhý deň, prvého decembra. Celý náš odchod z Almerimar bol ako útek. Ráno sme zazimovali loď, vysťahovali sa predčasne z prenajatého bytu a poobede sediac v reštaurácii so zbalenými batožinami čakáme na inštrukcie.
O tretej zvoní telefón. Letíme v ten istý deň o jedenástej večer z Malagy, ktorá je 250 km od Almerimar.
Batožinu sme naložili do taxíku a vyrážame. Z Malagy sme mali letieť do Mosky a odtiaľ do Dubaju, no tesne pred odletom sme sa dozvedeli, že náš let je zrušený, lebo Moskva neprijíma kôli snehu. O druhej ráno nám prebookovali let a poslali nás na 4 hodiny do hotelu. Nový let bol Malaga-Madrid-Dubaj.
Z Madridu sme mali letiet o pár hodín, no skončili sme opäť v hoteli, lebo nám v Malage nezarezervovali druhú časť letu a tak sme museli kupovať letenky na ďalší deň.
Tretí deň cesty, pred odletom z Madridu, zastavili Luku na prepážke s tým, že im je ľúto, ale nemôžu ho pustiť, lebo už nemajú miesto v lietadle.
“ to, že nemáte miesto v lietadle nie je môj problém, do Emirátov cestujem už tretí deň a mám striedať na lodi kapitána, ktorý má diabetes a nemá lieky. Nezaujíma ma ako to urobíte, no ja sa tam musím dostať.”
Je bežné, že letecké spoločnosti predávajú viac leteniek než je kapacita lietadla. Spoliehajú sa na to, že často niekto nestihne let. A ak sa náhodou objavia všetci, tak sa vám s previnilým úsmevom ospravedlnia, že sa niekde musela stať chyba a ponúknu vám daľší let a hotel na letisku, zatiaľ čo vám uteká dovolenka, oni majú plne obsadené miesta.
Po desiatich minutách telefonovania a čakania mu oznámili, že našli pre neho miesto v lietadle. Vyhodili z letu niekoho iného.
Do Dubaju sme prileteli o polnoci a na hotel sa dostali o druhej ráno. Doobeda sme brali taxíka na loď a čakala nás dvoj a pol hodinová jazda cez púšť.
30 km od lode Lukovi volal agent a oznámil mu, že nemôžeme isť na loď, lebo máme víza do Fujairah a loď je v Umm Al Quwain.
Emiráty sa skladajú zo siedmich kalifátov a každý má svojeho vládcu. Je obrovský rozdieľ medzi jednotlivými kalifátmi. Zatiaľ čo niektoré sú naoko benevolentné a tolerujú pitie alkoholu a prostitúciu, tak v Sharjah vám hrozí väzenie a pokuta už aj len za držanie alkoholu. Ak by sme boli ako turisti z EU, tak by sme sa mohli voľne pohybovať po Emirátoch, no keďže sme tam mali pracovať, tak potrebujeme víza pre konkrétny kalifát.
Agent nám odporučil, aby sme išli na hotel a čakali, a že on sa pokúsi zatiaľ zmeniť víza.
Blízkovýchodné pokračovanie v ďalšej časti.