Naposledy sme sa videli v Nigérii v januári 2011, hneď po mojom príchode do Lagosu. Prehlboval prístav dva roky, no zrazu sa rozhodol, že s tou prácou končí k veľkému prekvapeniu všetkých, kedže mal v Lagose veľmi dobrú pozíciu.
Luka je žijúcou legendou, manévruje ako poloboh so všetkým čo mu príde pod ruky a úplne inak než väčšina kapitánov. Využíva prúdy a je radosť byť na mostíku vedľa neho a sledovať ako loď presne robí to čo on chce, s ľahkosťou, bez ohlušujúceho revu motorov a čierneho dymu ako to často bolo zvykom.
S obľubou "parkoval" loď tak, že ju vopchal niekde do diery, medzi dve lode, štýlom driftovania, kedy loď zvrtol v ladnom pohybe o 90 stupňov, aby bola paralelná s nábrežím a zotrvačná sila ju pekne jemne pritlačila k nábrežiu s vypnutými motormi - no v tedy bol už Luka na palube a debatoval s Filipíncami, ktorí zakladali laná na breh. A z brehu sa pýtali kapitána na palube, kto to manévruje s loďou a on s úsmevom ukazuje na mostík a hovorí - autopilot.
To on ma dotiahol do Lagosu. Tešil som sa, že s ním budem pracovať. Plávali sme spolu kedysi na bulkoch - veľkých nákladných lodiach a medzi severnou Amerikou a Brazíliou, trávili nekonečné hodiny na mostíku rozhovormi a hraním šachových partií.
Bolo to moje najlepšie nalodenie, užili sme si spolu Recife v Brazílii, kde sme týždeň vykladali pšenicu a mali veľa voľného času, kedže sme mali dohodu s chiefom a pracovali sme v noci. Vždy, keď sa o tom s Lukom bavíme, spomíname na to ako na dovolenku. Bola to posádka ktorá si veľmi sadla, a tak sa k našim dlhým hovorom na mostíku pravidelne prípájal kapitán a mašinový chief a občas sa tam s nami zasekol aj palubný chief, keď prišiel kôli papierom na mostík.
No od r 2008 som ho nevidel a po mojom príchode na loď v Lagose mi povedal, že to balí a že odchádza,- sorry, už mňe to tady nebaví. Nemal nič dohodnuté, proste len tak odišiel na Mauritius a odvtedy som ho nevidel.
Občas som ešte zachytil jeho stopy, chvíľu písal, no neskôr zmizol nadobro. Luka má totiž zvláštnu schopnosť zmiznúť, s ľahkosťou a štýlom, ktorý ospevujú ľudové legendy o hrdinoch bez mena. Tých, ktorí idú vysypať smeti v župane a po ceste ku kontaineru zmiznú a vrátia sa o niekoľko rokov s tým istým smetným košom v ruke, akoby sa vôbec nič nestalo.
Nezáujem o sociálne siete a komplikovaný vzťah k počítačom mu dáva schopnosť byť neviditeľným. S lokálnymi sim kartami má podchvíľou nové číslo a preto stále stráca kontakty, takže keď sa on prestane ozývať je tažko vystopovaťelný. V období, kedy som o ňom nepočul žil v Dominikánskej republike a Brazílii.
No zrazu po všetkých tých rokoch bolo nadviazané spojenie
prvá vec, čo som sa ho pýtal bola
- kúpil si loď? - vedel som, že to chcel urobiť už 13 rokov
- mám ji, kdy vyjedem?
- som pripravený!!
Bolo to v januári 2017, žil som v severnom Švédsku, kde sme založili s bratom a kamarátom firmu a zrazu som mal dilemu, ako im oznámiť, že chcem ísť na dlhú plavbu s Lukom a neviem, ako dlho to bude trvať. Radšej som hovoril o dvoch rokoch, aby som ich pripravil na to v akom časovom horizonte sa budeme pohybovať.
Kupodivu mi to prešlo a mne sa strašne uľavilo. Moje podmienky boli ďaleko od ideálnych, bol som už rok na súši po poslednom kontrakte, pomáhal rozbiehat firmu a žil z úspor, ktoré už boli mizerné, ale povedal som si, že ak mám čakať na vhodné podmienky, tak tie nebudú nikdy, uvedomujem si, že je to príležitosť, ktorá sa naskytne raz za život a tak mi trvá asi dve nanosekundy rozmyšlať či idem do toho.
S Lukou som sa spoznal na mori a okrem toho, že som v ňom našiel dobrého priateľa, je to ten najlepší kapitán s akým som plával a určite najväčší dobrodruh akého poznám. Takže by som si ani nevedel predstaviť lepšieho spoločníka na takú cestu.
Mohlo by sa zdať, že je Čechom, no aj napriek tomu, že sa tam narodil je to celé komplikované, lebo to by nebol Luka. Mama je Taliansko-Chorvatského pôvodu a otec Nemec. Narodil sa v Prahe, no žil na striedačku v Čechach, Taliansku a Anglicku. Angličtinu považuje za svoj jazyk, ale rovnako dobrý je v Taliančine, Španielčine a Portugalštine, no a najmenej vie asi Česky a tak má takú svoju archaickú Češtinu, na čom sa ja rád bavím, pretože keď si nemôže spomenúť na správne české slovo, si začne vymýšlať svoje slová. Často používa anglické výrazy ku ktorým len pripojí koncovku, ako napríklad, všetko čo je námorné je po česky maritimní.
Ale naspäť k lodi a ceste
Plán je vyraziť na lodi smerom na západ a zastaviť všade tam, kde budeme chcieť, zdržať sa natoľko, aby sme mohli vychutnať nové miesta a potom pokračovať ďalej. Cieľom nie je plavba, cieľom je cesta, ktorú si chceme užiť. Vyrazíme zo Španielska na Kanárske Ostrovy, potom oceánsky prejazd a Dominikánska Republika, Cuba, Bahama. V Karibiku sa zdržať do začiatku hurikánovej sezóny a potom pokračovať na Belize a Guatemalu. Neskôr sa uvidí či sa vydáme na západ na Tichý oceán, alebo na juh.
Luka kúpil loď v Barcelone, volala sa Lady Stardust a mne sa uľavilo, keď mi povedal, že prvé čo urobil bolo, že ju premenoval na Morgan Le Faye - čarodejnicu z Kráľa Artuša, ktorá bola vnímaná viac ako nadprirodzená bytosť než ľudská postava, prezývaná tiež Fata Morgana.
Je to 30 stopová (9m) plachetnica postavená v 78 roku na Taiwane podľa návrhu známeho lodného architekta Roberta Perry. Plachetnica s charakterom, ktorá v každej maríne priťahuje pozornosť. Na svoj vek pomerne zachovalá, no niektoré veci boli zanedbané.
Než sa ale vydáme s Morgan na plavbu cez oceán, musíme mať istotu, že bude v čo najlepšom technickom stave, preto prvá etapa je úplný refit, teda celková rekonštrukcia lode. A tak prvá plavba bude z Barcelony do Almerimar v Andalúzii, kde je dockyard, ktorého šéfom je Brit a teda veci tam fungujú akosi lepšie než v iných Španielskych dockyardoch a Almerimar sa tak stane našim dočasným prístavom.
Rekonštrukciu lode si robíme sami, kedže náš život bude závisieť od stavu lode, chceme sami všetko skontrolovať a opravovať, aby sme dokonale spoznali jej stav a pripravili ju na oceán.
Našim cieľom je mať nezastaviťeľnú loď s čo možno najjednoduchším systémom, aby sme nemuseli v každom prístave dlho čakať na nahradné diely, tak ako to praktikuje väčšina ľudí. Je to tak bežný jav až vzniklo príslovie - sailing means: repairing your boat in exotic destinations ( yachting znamená - opravovanie lode v exotických destináciach )
a to je presne to, čomu sa chceme vyhnúť. Chceme si užiť pevniny, keď niekam priplávame a nie stále riešiť náhradné diely, lebo ak sa vám pokazí motor niekde na Tuamotu, tak nahradný diel možno bude za 200 dolárov z USA, no doručenie bude 800 a budete čakať mesiac, aby ste potom zistili, že si to neviete opraviť sami a budete potrebovať zohnať mechanika.
Luka je tiež surveyorom - teda človek, ktorého by ste v prípade, že si chcete kúpiť loď a veľa toho o lodiach neviete, radi zaplatili, aby zhodnotil či vaša investícia bude dobrá alebo nie. Surveyor pozná podľa veku a typu lodi, na čo sa treba zamerať a kde budú najväčšie problémy a preto má Luka obrovské nároky na bezpečnosť.
Jeho vášňou sú plachetnice a okrem toho, že robil inštruktora na Anglickom Kráľovskom Yachtárskom Inštitúte aktívne plával na plachetniciach od mladosti a už ako 16 ročný urobil svoje prvé transatlantické sólo devivery - teda doručenie lodi klientovi.
Rátali sme s tým, že oprava potrvá niekoľko mesiacov, no nepredpokladali sme, že by sme ešte stále mohli byť v Almerimar, rok a pol od momentu, čo sme tam priplávali. Pôvodne sme nechceli až takú rozsiahlu rekonštrukciu, no postupne sme sa dopracovali k rozhodnutiu, že nerobíme kompromisy a tak sa z toho stal celkom velký projekt.
Kedže nemáme žiadnych sponzorov, musíme rekonštrukciu prerušovať a zarobiť dalšie peniaze, aby sme mohli pokračovať a tak ideme na more, na velké lode, aby sme peniaze zarobené na lodi mohli zase vraziť do lode, teda plachetnice.
